Dá sa vyžiť v Bratislave z minimálnej mzdy?

Autor: Jozefína Majchútová | 7.2.2017 o 17:56 | Karma článku: 11,31 | Prečítané:  36949x

Je večer, 31. januára a v peňaženke mám posledné dve eurá a 36 centov. Usudzujem, že môj experiment bol úspešný. Prežila som. 

Väčšina z nás si dáva do nového roka rozličné predsavzatia a ja som si dala záväzok, že urobím experiment a pokúsim sa jeden celý mesiac žiť v Bratislave z minimálnej mzdy. Ak by ste náhodou nevedeli, minimálna mzda na Slovenku je 435 eur v hrubom, čo v čistom predstavuje čiastku 374 eur.

Keď som sa pozrela na to, z čoho mám vyžiť, až ma prešiel mráz po chrbte. Ihneď som začala počítať. Čo z toho, na čo mesačne míňam, je nevyhnutné? Ok, tak teda: nájomné, internet, mobil. Toto musím zapaltiť, nech sa deje, čo sa deje.

Po prvotnom prepočte som zistila, že mi ostalo 141,5 eura na živobytie a stravu na celý mesiac. Najprv som si to optimisticky vypočítla na 195 eur, ale zabudla som tam prirátať platbu za internet a hlavne veľmi vysokú faktúru za mobil z decembra. Takže moje pôvodné konštatovanie, že to bude v pohode, veď mám skoro 50 eur na týžden, sa rozpadli ako domček z karát. Nakoniec mi vychádzalo na deň len 4,56 eura.

Musím sa priznať, že som trošku podvádzala. Využívala som stravné lístky a tam som si vôbec nezisťovala, akú čiastku dostávajú ľudia s minimálnou mzdou. Takže môj denný limit bol mierne vyšší ako 4,56 eura.

Keď som si začala spisovať, čo všetko mesačne platím, zistila som, že sa musím zriecť mnohých vecí. Prvé škrty nastali pri predplatných portálov Sme, .týždeň, Postoj, Spotify a podpore Plamienka a môjho indického dieťaťa z Cesty domov (tieto veci som zaplatila, lebo ich platím paušálne, ale uvedomovala som si, že keby som žila z minimálnej mzdy, tak by som sa ich musela zriecť). A reálne som si nekúpila električenku a chodila som pešo všade, kde sa dalo.

Prvé dni som si nedokázala uvedomiť, že ísť si sadnúť na koláč a limonádu, a spolu s tringeltom za to zaplatiť sedem eur si predsa dovoliť nemôžem. Celé som si to uvedomila asi po týždni, kedy som si do mobilu nainštalovala aplikáciu na počítanie peňazí a z môjho mikro budgetu mi každý, hoc aj malý nepatrný výdavok, ukrajoval stále viac a viac.

Nemohla som si dovoliť úplne normálne a prirodzené veci, ako napríklad kino s priateľmi, vínko či nespočetné večerné posedeníčka. To všetko bolo preč. Dokonca som si tento mesiac nekúpila žiadnu knihu, pretože som si ju nemohla dovoliť!

Po ôsmich dňoch som prvýkrát nenechala tringelt. Keď som platila a už, už som chcela nechať čašníčke sedem eur miesto 6,20, uvedomila som si, že za 0,80 si môžem kúpiť lístok na mestskú a ešte mi desať centov zostane. A tak som zaplatila kartou a nenechala tringelt. Cítila som sa veľmi nepríjemne, lebo obsluha bola naozaj milá, ale aplikácia nepustila. Peniaze sa míňali závratnou rýchlosťou.

Ako sa zmenil môj život?

Veľmi veľa som rozmýšľala o peniazoch a neustále som počítala. Nakupovanie mi trvalo tak trikrát dlhšie ako obyčajne, lebo som neustále uvažovala nad tým, či to, čo chcem kúpiť, je naozaj to nevyhnutné a či náhodou nemajú niečo obdobnej kvality a za nižšiu cenu.

Najprv som behala po obchode ako splašená, a potom som si našla systém. Prechádzala som každou uličkou a pozerala sa, čo majú s akým zložením a porovnávala ceny. Nakupovala som akciový tovar a musela som sa vzdať niektorých vecí, ako napríklad ivachnovský jogurt.

Pri prvom nákupe som si automaticky položila do košíka štyri tieto jogurty (jeden stojí 0,79 eura). Vo chvíli som si ale uvedomila: Hej, ale tieto jogurty stoja spolu viac ako tri eurá. Kúpila som si Rajo jogurt v akcii za 0,25eur a ušetrila som viac ako dve eurá.

Po prvom týždni ma toto nekonečné počítanie prestalo baviť. Všetko som musela neustále prepočítavať, či si to môžem dovoliť a či môžem ísť tam, alebo tam. A mohla som ísť NIKAM.

Keď sa ma priatelia spýtali, či s nimi idem na výstavu, tak moja prvá otázka bola: „Koľko sa platí? Asi nebudem môcť ísť.“ Výstava bola, našťastie, zadarmo, takže som si užila aj kúsok kultúry, ale naozaj len kúsok. Raz ma kamaráti pozvali na výlet – išli autom a nevzali odo mňa peniaze s tým, že ich potom niekedy pozvem na pivo. Inak by som asi veľmi zvažovala, či ísť alebo neísť. 

Najviac som ušetrila na jedle. Začala som si variť a nosiť si obedy so sebou do práce. Namiesto piatich až siedmich eur za jeden obed som si za porovnateľnú cenu navarila večeru a mala jedlo aj na dva dni do práce. Prestala som kupovať mäso, lebo kvalitu, akú by som chcela jesť, som si dovoliť nemohla a antibiotické kura nebolo to, po čom som túžila.

O to horšie som sa cítila, keď som si uvedomila, že mnoho ľudí na Slovensku si ale to antibiotické kura musí kúpiť, lebo na iné nemajú. Tri percentá ľudí u nás žijú z minimálnej mzdy a mnohí majú ešte menšie príjmy, lebo žijú len zo sociálnych dávok a sú v hmotnej núdzi.

Uvedomila som si, že ja sa starám len sama o seba a z týchto peňazí som ledva PREŽILA. Píšem prežila, lebo z minimálnej mzdy sa dá prežiť, ale nie žiť! Sú tu aj ľudia, ktorí z minimálnej mzdy živia rodiny, a to mi príde už naozaj nemožné.

Tento mesiac som si nekúpila na seba oblečenie, nekúpila som si žiadne knihy, nebola som v kine, ani v divadle, ani na koncerte, ani na žiadnom podujatí, kde by som musela platiť.

Bola som v escape roome. Pozvala kamoška, ktorá dostala voucher na Vianoce, takže sa tam neplatilo. Bol to veľmi nepríjemný pocit. Prekvapil ma stres, pod akým som žila. Počítať každú korunu mi dalo zabrať a pri každom jednom úkone som musela mať na pamäti, že treba myslieť na peniaze.

To, že som peniaze nemala, ma k nim viac fixovalo, lebo som o nich musela neustále uvažovať. Najväčšie obavy som mala z neočakávaných výdavkov. Čo spravím, ak budem potrebovať ísť k zubárovi? Čo spravím, ak ochoriem? Ak sa mi rozpadnú topánky a budem potrebovať nové?

A ono sa to naozaj stalo.

Otrhla som si pri tancovaní spodol opätku z čižmy. A čo som urobila? No nič. Odložila som čižmy do skrine, a tam museli čakať na február, kedy im dám vymeniť opätky. Jediné moje šťastie bolo, že mám čižiem viac.

Stále som ale žila v neistote a obavách, čo urobím, ak sa vyskytne problém, a on sa vykytol.

Odbila som si kúsok zuba. Síce veľmi maličký, ale stalo sa a musela som ísť k zubárke. Moja najväčšia obava bola, koľko budem platiť. Zubárka mi zbrúsila kúsok zuba a dokonca to boilo grátis (ani nevedela, akú službu tým urobila môjmu experimentu).

Veľa peňazí som ušetrila aj na hygiene, kedže som mala nakúpené všetky hygienické potreby, nemusela som tento mesiac kupovať nič. Čo ma ale mrzelo najviac, bolo to, že som svojim kamarátom nemohla kúpiť darčeky na ich sviatky a musela som im povedať, že im ich kúpim až vo februári, kedy budem žiť z mojej mzdy, lebo teraz si to nemôžem dovoliť. 

Trápilo ma aj to, že keby som reálne naozaj žila z minimálnej mzdy, tak by som si nemohla platiť za periodiká, ktoré ma informujú o dianí okolo mňa a budujú môj kritický pohľad na svet.

Prvé, o čom som prišla, bolo vzdelávanie sa a kultúra. Angličtinu našťastie platím semestrálne, lebo inak by som tu musela uvažovať aj o tom, že by som v žiadnom prípade nemohla mať hodiny angličtiny s native speakerom.

Ak chceme uvažovať o núdznych ľuďoch, uvažujme aj o tom, že hmotné veci nie sú tie jediné, čo im chýbajú. Náš život nie je len o jedle a ošatení. Človek potrebuje živiť aj svojho ducha a z minimálnej mzdy si to človek dovoliť nemôže. Ani on, ani jeho deti.

Tento mesiac bol pre mňa veľmi náročný, veľmi si vážim ľudí, ktorí dokážu z tejto sumy vyžiť. Neviem si predstaviť, ako by som z tejto sumy mala fungovať mesiac čo mesiac. 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Křetínský: Desím sa, aby napätie v koalícii neohrozilo Slovensko

Prevážil podľa mňa konsenzus, že problematika je natoľko zložitá, že politická reprezentácia nie je schopná objektívne vyhodnotiť, čo by sa jednotlivým klientom stalo.

PLUS

Nespávajú, aby mohli prekladať titulky. Zadarmo a za pár hodín

I love you, povie filmová postava a v titulkoch sa objaví: Ja láska vy.

DOMOV

Bývalý minister práce Mihál odchádza z SaS, pre postoje Sulíka

Mihál nesúhlasí s postojmi Sulíka.


Už ste čítali?